Jednou z krajín, ktorá sa v poslednej dekáde vyhla recesii gramotnosti, je Anglicko. A práve Anglicko si za posledných 60 rokov prešlo zaujímavým oblúkom vo filozofii vzdelávania. Najskôr prišla v 60. rokoch silná konštruktivistická vlna. Jej symbolom bol Plowden Report z roku 1967 a veta, ktorá musí byť známa aj každému, kto sa zaujíma o vzdelávanie na Slovensku: "V centre vzdelávacieho procesu je dieťa.“ Dôraz sa presúval od učiteľa a učiva k žiakovi, jeho záujmom, vlastnej skúsenosti, aktivite a objavovaniu. Menej „učiteľ povie“, viac „žiak na to príde“. Prvé protireakcie sa objavili v 70. a 80. rokoch a éra Tonyho Blaira v 90. rokoch priniesla určitý kompromis. Na jednej strane veľmi štruktúrovaná výučba gramotnosti a matematiky, na druhej strane rastúci dôraz na kreativitu, kompetencie, personalizované učenie a prenositeľné zručnosti. To sa zmenilo po roku 2010, keď prišiel ďalší výrazný obrat: „knowledge-rich curriculum“. Autori nových reforiem začali otvorene odmietať predstavu, že školy majú predovšetkým rozvíjať všeobecné zručnosti a že konkrétne vedomosti sú druhoradé. Nové kurikulum od roku 2014 zdôraznilo predmetové vedomosti, fakty, gramatiku, aritmetiku a systematicky budovaný obsah. Preto dnes Anglicko patrí do tábora explicitného vyučovania a „knowledge-rich“ vzdelávania. Teda takmer presný opak smeru, ktorým sa pri reforme školstva vydalo Fínsko. Dávam tomu jeden, maximálne dva ďalšie cykly testovania PISA a do Anglicka sa začnú zbiehať ministri a úradníci z celého sveta, aby sa učili, „ako na reformu školstva."